Zasílání novinek
Přejete si dostávat poštou pravidelné informace o činnosti sdružení, pozvánky na akce sdružením pořádané a texty tématicky mu blízké? Přihlašte se do moderované mailové konference.

Vyhledávání

Pro registrované

Citace



Ivan Bajer a Ladislav Hohoš: Kassandra podáva správu o stave sveta

Čierny pondelok mnohých prekvapil

 

 

 Apollón potrestal Kassandru tým, že je proroctvám, ktoré boli božského pôvodu a teda nespochybniteľné, nikto neuveril. Futurológov nemusí trestať mytologická postava, politici sledujú iba svoje vlastné krátkodobé záujmy a prognostikom ani iným vedcom a odborníkom jednoducho neveria. V tom lepšom prípade nejde o totálnu ignoranciu, niečo si vyberú, vytrhnuté z kontextu, ak sa im to pragmaticky hodí.  Dôsledkom toho je, ba čo viac  politikom možno oprávnene vyčítať, že nie sú schopní čeliť prepadu trhov a turbulentným civilizačným výzvam.

 


Mentálna slepota na Slovensku

Ani na Slovensku nemáme  ucelené vyhodnotenie frekvencie globálnych kríz, nastupujúcich  od konca osemdesiatych rokov. Azda len totálnou mentálnou slepotou možno označiť naše heroické úsilie o získanie ďalšej automobilky. Politici sa dokonca chvália, že investičné stimuly by mohli dosiahnuť 120 miliónov eur. Pri hlbokom prepade trhov trhov nastane na Slovensku scenár devastácie typu Detroit, čoho pravdepodobnosť v strednedobom horizonte je vysoká. Nie je záujem využívať prirodzený rozvojový potenciál Slovenska, ktorým je voda ako strategická surovina. Spôsob poskytovania investičných stimulov je na hlavu postavený, vyplatili sa subjektom, ktoré nevytvorili nové pracovné miesta a zbankrotovali, navyše podporujeme korporácie ako Agrofert (Duslo Šaľa). Nemáme žiadnu alternatívu, ak sa z jedného dňa na druhý obmedzí dopyt po automobiloch. Nemáme premyslený systém na podporu inovátorov a inovácií vo sfére malého a stredného podnikania. Ide o koncepčnú krízu transformácie, ktorá nebola a nie je vyriešená.

 

Témou slovenského predsedníctva v EU by sa mala stať spoločná energetická politika. Lenže svet  a Európa sú zmietané krízami, ktoré sa kumulujú. Naša schopnosť zvládať prírodné i spoločenské krízy je limitovaná, ak sa kumulujú v čase, sú nezvládnuteľné. V roku 2016 bude EU  potrebovať skôr krízový manažment, ktorý by dokázal čeliť tendenciám k dezintegrácii. Tento návrh témy nevychádza z reality,  spoločná energetická politika sa stáva utópiou. Napríklad  Nemecko preferuje rozšírenie plynovodu Nord Stream, či sa nám to páči alebo nie. Aktuálne tak či tak hrozí rozpad eurozóny po osi sever-juh. Navyše Únia sa ani len nepokúša byť jedným z globálnych aktérov so samostatnou zahraničnou politikou, čo by znamenalo prijať do stratégie jednotnej Európy Rusko a nebyť iba prisluhovačom niekoľkých  záujmových skupín, ktoré ovládajú Ameriku.

 

 

Kríza nie je len čínskeho pôvodu

 Od Číny sa všeobecne očakávalo, že príde s novým riešením.  Samotní Číňania prejavili viac realizmu, napríklad minulý rok v Davose hovorili o spomalení rastu.  Prepad na burze je o inom, tým sa Čína sa zapojila do globálnej krízy. Ekonómovia sa od roku 2008 spoliehajú na Juglarov cyklus, ďalšia kríza by mala nastať v rokoch 2018-2019. Lenže pôsobia urýchľovače v podobe kumulácie krízových fenoménov a posilňovania národného egoizmu. Znamená to nábeh ďalšej vlny globálnej krízy. Takže  geopoliticky sa svet mení pred našimi očami, niet však garancie, že k lepšiemu. Skôr pripomína vypuknutie prvej svetovej vojny, teda že nastane niečo, čo nikto nechcel.

 

Udalosti, ktoré v posledných dňoch otriasli svetovými burzami, a samozrejme aj sebavedomím čínskeho vedenia, boli pomenované čínskym Čiernym pondelkom.  Ide o prvý signál toho, čo sa môže stať. Nepochybne Čína je jedným z globálnych gladiátorov (výraz A.Tofflera), ktorí hrajú o nový svetový poriadok. Globálnymi gladiátormi samozrejme sú aj korporácie a zločinecké organizácie, hranica medzi nimi nie je vždy vyhranená. Toto a nie volatilita (výkyvy) na burze je rozhodujúcim faktorom. Okrem hroziaceho rozpadu eurozóny však treba brať do úvahy extrémnu platobnú nerovnováhu USA,  ktoré si ešte (dokedy?) môžu dovoliť monetarizovať svoj deficit na úkor ostatného sveta a týmto financovať horúčkovité zbrojenie a militaristické avantúry. Americký dolár prestáva byť jedinou svetovou rezervnou menou. Globálna kríza v roku 2008 nebola zažehnaná. Politici si kupujú čas tým, že dotovali súkromné banky z verejných prostriedkov, ale  systémové opatrenia neboli vykonané.

 

 Viac ako tridsať rokov  Čína rástla veľmi rýchlo. Bol to však deformovaný rast,  dosahovaný na úkor devastácie prírodného prostredia a ľudského zdravia. Zásoby podzemných vôd, od ktorých v značnej miere závisí budúcnosť Číny, sú tak znečistené, že ani v priebehu viacerých desaťročí neprichádza do úvahy ich vyčistenie. V zdravotnom stave čínskej populácie je vysoká miera rôznych druhov rakoviny a len na znečistenie ovzdušia zomiera denne 4000 ľudí, ročne 1,6 milióna. Čiže cena primitívnosti čínskeho rastu je neúmerne vysoká a pôsobí kontraproduktívne. V poslednej dobe sa k problémom, ktorých čelí čínske vedenie, pripojili aj prešlapy pri usmerňovaní domácich finančných trhov.

 

Pre milióny finančne negramotných čínskych investorov, ktorí často po prvý raz vložili svoje úspory, a prípadne aj pôžičky z bánk, do rizikových domácich akciových fondov, bol čierny pondelok a znehodnotenie ich vkladov obrovským šokom. Šokom o to väčším, že oficiálni predstavitelia štátu ľudí nepriamo vyzývali k týmto riskantným krokom. Faktom je, čínsky akciový  trh sa skladá z naprostej väčšiny práve z nesofistikovaných malých investorov a účasť zahraničných veľkých inštitucionálnych investorov je minimálna. To je podstatný dôvod veľkého, pomaly 40% prepadu, finančných búrz Číny.

 

Niektorí analytici, ktorí už roky predpovedajú realitný a dlhový kolaps Číny, uprednostňujú pred názvom čierneho pondelka označenie, ktoré je v angličtine slovnou hračkou – „Great  fall of China“, čo podľa ich názoru znamená  prepad finančných búrz, ktorý by podľa nich mal byť tak veľký ako čínsky múr, teda Great wall of China. Ale ani toto prirovnanie nevystihuje podstatu problému. Znovu sa treba vrátiť k faktom a tie dokazujú, že ani v minulosti, ani v súčasnosti, neexistuje jednoduché prepojenie medzi čínskou ekonomikou a domácim finančným trhom, ktorý žije osobitným životom. Taktiež porovnania čínskeho Čierneho pondelku s krízami svetových trhov v rokoch 1929 alebo 1997 pokrivkávajú. Je nesporným faktom, že dnešná Čína dokáže masívne ovplyvniť svetové trhy, ale Čína nie je v totálnej kríze. Problémom je schopnosť Číny plynule prejsť od plánovanej k trhovej ekonomike, čo je v súčasnosti tak aktuálne ako nikdy pred tým.

 

 Čínske vedenie minimálne od roku 2009 vedelo, že je nutná premena exportnej ekonomiky na ekonomiku služieb a domácu spotrebnú ekonomiku. Vedelo sa, že pre rast spotreby musia byť vyššie platy, ale tým čínske mzdy prestali byť konkurencieschopné, a preto budúcnosť čínskej ekonomiky má byť v pridanej hodnote, teda v inováciách a znížení doterajšieho neefektívneho rastu. V rámci vízie nového čínskeho vedenia, ktorá dostala pomenovanie Čínsky sen, bola jasne sformulovaná potreba „nového normálu“ pre celé hospodárstvo.  Úspešne bola rozpracovaná stratégia Novej hodvábnej cesty po mori a po súši, vznikli nové medzinárodne uznané banky ako Banka hodvábnej cesty, Nová rozvojová banka (NDB) BRICS, Ázijská investičná a infraštruktúrna banka. Toto všetko sú progresívne opatrenia, ktoré vytvárajú historicky nové základy budúcej čínskej ekonomiky. Taktiež bude dôležitá spolupráca s krajinami ASEAN a s Ruskom pri premene ruského Ďalekého východu.

 

Nespravodlivá globalizácia je triedny boj

Ako je známe, v rámci globalizácie sú zisky privátne a straty (riziká) sa hradia z verejných zdrojov. Američania prišli o svoje nesplatené rodinné domy, bývajú v  obytných prívesoch, ale bankárom boli straty nahradené a naďalej poberajú horibilné tantiémy. Táto nespravodlivosť dokazuje, že globálne korporácie majú reálne väčšiu moc ako štáty, úspešne presadzujú svoje záujmy pokiaľ ide o pauperizáciu, disfunkciu finančných trhov a globálne otepľovanie. Prehlbovanie globálnej nerovnosti, tzv. Giniho koeficient je najvyšší v USA – 0.49 (interval 0?1), taký bol v Európe počas La Belle Époque  (roky 1890 - 1914), aktuálne je v rámci EU 0.36, na Slovensku o nejakú desatinku menej. Fond Čiernej labute, ktorého poradcom je Nicolas Taleb, zarobil na vysoko nepravdepodobnej udalosti čínskeho prepadu burzy aktuálne miliardu dolárov. Analytik Fondu M.Spitznagel tvrdí, že trhy sú nadhodnotené o 50% .V  politike kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka nasleduje americký FED. Bublina spľasne podobne ako svojho času pri hypotekárnych úveroch. Navyše peniaze naliate do ekonomiky sa využívajú prevažne na kompenzáciu zadĺženia prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov i akcií, z čoho profitujú banky; peniaze sa nedostanú do reálnej ekonomiky  a bublina sa ďalej nafukuje.  

 

Máme rentiérsky kapitalizmus ako v období pred prvou svetovou vojnou.  Vkladatelia zaplatili bankrot na Cypre, to bol test, postup sa osvedčil a momentálne sa uplatňuje v Grécku. Kľúčová otázka je, kto zaplatí nové bubliny, keďže štátne dlhy (nielen) USA sú nesplatiteľné, takže ide vlastne o to, kto na to najviac doplatí. Či to bude vládnúca trieda, aktuálne etablovaná plutokratická oligarchia alebo stredné a nižšie triedy.  Ide o "triedny boj" presne v tom zmysle ako to videl K.Marx, v minulosti maskovaný pod egidou sociálneho štátu. Transnacionálna kapitalistická trieda siaha po fašizme a nebude váhať použiť vojnu na obranu svojich nárokov.  Diagnózu stavu sveta podal pápež František zavedením termínu „rozkúskovaná vojna“.

 

Spätosť prírodných a sociálnych katastrof



Prepojenie prírodných a spoločenských faktorov sa prejavuje tak ohľadom globálneho otepľovania, ak aj  v kríze, ktorú vyvoláva migrácia do Európy. Ak  chceme  na základe využívania nízkouhlíkových energetických zdrojov zabrániť globálnemu otepleniu o dva stupne Celzia, tak  tretina zásob ropy, polovica zásob plynu a osemdesiat percent zásob uhlia majú zostať v zemi.  Dôsledky  klimatickej zmeny pri nečinnosti vyčíslila najnovšia správa Citibank na 44 biliónov dolárov do roku 2060. Na prípravách decembrovej konferencie OSN o klimatickej zmene, ktorá bude v Paríži, sa výrazne angažuje americký prezident B.Obama, ktorý poukázal na roztápanie ľadovca na Aljaške.

 

Inštitút svetových zdrojov zverejnil index vodného stresu, ktorý sa zaoberá konkurenciou o vodné zdroje a ich vyčerpávaním. Skoro polovica z 33 krajín, ktoré sa ocitli v tejto vysoko rizikovej kategórii sú práve krajiny na Blízkom východe a na severe Afriky, ktoré nemajú vlastné rieky a jazerá.  Nedostatok vody znamená, že farmári nedokážu vypestovať dostatok potravín vo vzťahu k exponenciálnemu rastu obyvateľstva v uvedených krajinách. Zlyhanie ohľadom riešenia nedostatku vody plodí sociálne a potravinové nepokoje, ide o eskaláciu politických rizík. Tie sa podpísali pod povstanie v Sýrii a následne sa rozširujúcu regionálnu vojnu. Práve nedostatok vody je výbušnou hrozbou pre Blízky východ; hrozbou existenčne horšou akou je ropa a vojna.

 

V tomto roku sa k uvedeným problémom navyše pridá aj vznik klimatického fenoménu El Niňo,  ktorý má byť podľa predpovedí veľmi silný. V strednej Amerike a v Karibiku je centrum sucha, ktoré zasiahlo Guatemalu, Honduras, El Salvador, Nikaraguu, Haiti a Kubu. El Niňo situáciu ešte zhorší.  Humanitárna kríza podľa Stratforu bude viesť migrantov do Mexika a do USA. Na Blízkom východe sa budúci rok sociálne a politické krízy ďalej vyostria. Prúd migrantov, smerujúcich do Európy, sa  za danej situácie nezmenší, naopak bude narastať.

 

 Katastrofická  migrácia do Európy je čiastočne organizovaná a stáva sa podnikaním s tragickými dôsledkami. Ide o cielenú destabilizáciu pásma od severnej Afriky po Afganistan s presahom do Európy. Za ostatných sedem mesiacov sa do Európy dostalo 350 tisíc utečencov, do konca roku Nemci  predpokladajú 800 tisíc. Existujú dôkazy, že  deficitných 50 miliónov práceschopných obyvateľov do polovice storočia v dôsledku starnutia európskej populácie majú nahradiť migranti -  moslimovia (program „Euro-Med“ je pripravený od roku 2005 ako Únia pre Stredomorie). Migranti utekajú pred suchom, hladomorom, biedou v prvom rade, iba minimálny počet spĺňa kritériá na politický azyl.

 

Koniec paradigmy rastu a zamestnanosti

 Doterajšie opatrenia na zabezpečenie ekonomického rastu a zamestnanosti v zmenených podmienkach nefungujú, pretože sa začala transformácia, podobná tej na počiatku priemyselnej revolúcie. Dá sa predpokladať, že bude rovnako brutálna ako pred dvesto rokmi. Rodí sa nová ekonomická paradigma, geopoliticky sa svet mení pred našimi očami, niet však garancie, že k lepšiemu. Tradičný koncept rastu, založený na exploatácii zdrojov je tak či onak neudržateľný, transformáciu cítime na nezamestnanosti, ktorá sa nedá kompenzovať umelým vytváraním pracovných miest. Opakuje sa príbeh luddistov, ničiteľov strojov na počiatku industrializácie. Riešenie spočíva v zavedení nepodmieneného základného príjmu, ktorý neukladá pracovnú povinnosť. Nový Roegenov koncept „degrowth“ (negrast alebo udržateľný normál), štyridsať rokov ignorovaný,  sa aktuálne stáva predmetom reflexie kriticky zameraných filozofov a ekonómov.

 

 Veľa sa popísalo o tom či, a nakoľko, je čínska cesta špecifická, ale dá sa domnievať, že miera úspešnosti, alebo neúspešnosti čínskeho modelu nebude daná ani tak zasadnutiami komunistickej strany Číny, ako skôr, schopnosťou zvládať rôzne korekcie plánov, s ktorými Čína musí, alebo presnejšie – mala by rátať do budúcnosti, ak čínsky experiment nemá vyústiť do kolapsu sovietskeho typu. Do slepej uličky viedol sovietsky model rovnako ako následne vedie neoliberálny globálny kapitalizmus, ktorý je tiež určitým druhom ortodoxného vulgárneho ekonomizmu. Riešenia, futurológ by povedal sieť vízií, sa budú rodiť zdola, tak trochu anarchicky a nie zhora dopredu nadekrétované. 

 

 (Písané pre Slovo)

 

 

 

 

 

 

 
Zasílání novinek
Přejete si dostávat poštou pravidelné informace o činnosti sdružení, pozvánky na akce sdružením pořádané a texty tématicky mu blízké? Přihlašte se do moderované mailové konference.